On je pojivom medzi týmto a nadchádzajúcim svetom.
Je čistý prameň, z ktorého môžu piť všetky smädné duše.
On je strom, napájaný Riekou Krásy, prinášajúci ovocie,
po ktorom túži hladné srdce;
Je slávikom, utešujúcim skľúčeného ducha svojimi krásnymi nápevmi;
Je bielym oblakom, zjavujúcim sa ponad horizont, vystupuje a rastie, až zaplní tvár oblohy.
Potom padá na kvety na Poli Života a otvára ich lupienky, aby mohli pojať svetlo. Je anjelom, zoslaným bohyňou, aby hlásal Božské evanjelium; Je trblietavá lampa, nepodmanená tmou a neuhasiteľná vetrom
Ištar Lásky ju naplnila olejom a rozsvietil ju Apolón Hudby. Je osamelá postava, odetá v Prostotu a Láskavosť;
Sedí v lone Prírody, aby načerpal Inšpiráciu, zostáva bdelý v tichu noci a čaká na zostúpenie ducha. Je rozsievač, ktorý seje semienka svojho srdca na pláňach Lásky a ľudskosť potom zbiera žatvu pre svoj pokrm.
Toto je básnik – ktorého ľudia ignorujú v tomto živote a ktorý je rozpoznaný, iba ak sa rozlúči s pozemským svetom a vráti sa do svojho domova na nebi.
Toto je básnik – ktorý nežiada od ľudstva nič, len úsmev.
Toto je básnik – ktorého duch stúpa a naplňuje oblohu krásnymi rozprávaniami;
A predsa si ľudia stále odopierajú jeho jas. Až dokedy ľudia zostanú spiaci?
Dokedy až budú pokračovať vo velebení tých, ktorí dosahujú veľkosť okamihmi výhody? Ako dlho budú ignorovať tých, ktorí im umožňujú vidieť krásu ich ducha, symbolu mieru a lásky?
Až dokedy budú ľudské bytosti uctievať mŕtvych a zabúdať na živých, ktorí strávia život obklopení biedou a ktorí stravujú seba ako horiace sviece, aby osvietili cestu pre nevedomých a viedli ich na chodník svetla?
Básnik, ty si život tohto života a ty si zvíťazil nad vekmi napriek ich drsnosti.
Básnik, ty budeš jedného dňa vládnuť srdciam a preto tvojmu kráľovstvu nebude konca.
Básnik, prezri si svoju korunu z tŕnia; nájdeš v nej ukrytý pučiaci veniec z vavrínu.
Chalil Gibran – A Poet ( zo zbierky “A Tear and a Smile”)
Reklamy
