Feeds:
Články
Komentáre

Archive for the ‘články a úvahy’ Category

Lukostrelec

Mladosť, nadšenie, objavovanie, tvorivosť, sebaurčenie, nové myšlienky, vnímanie ideálu, statočnosť, obetavosť, súcit, pochopenie, súlad, vnímavosť, úsmev, krása okamžiku, vznešenosť, spolupráca, bratstvo, odvaha, cit pre pravdu, oddanosť, hrdinstvo, evolúcia …

Šípy sa teraz vystreľujú nositeľmi krásneho života. Zem sa spája s ďalekými svetmi cez luk ľudského srdca …

Reklamy

Read Full Post »

Náš príbeh je príbehom o vtákovi Fénixovi. Ohniví ľudia, spálení radosťou k životu, opäť a opäť povstávajú so zvyškov popola vlastnej práce. Až kým svoju prácu nedokončia.

To je Evolúcia, Cesta a Alchýmia. Oheň lásky pretaví sto krát, tisíc krát monádu človeka, až sa zrodí prekrásny diamant číreho láskavého Vedomia Vesmíru. Pokoj, Oheň a Vedomie prišli tak dokončiť svoju prácu na Zemi.  

Láska sa nevyvyšuje, zostáva tichá v ústraní, hoci telo mnohokrát vystúpi pred ostatnými, odovzdať nadobudnuté skúsenosti.

Obeta je podstata činov evolúcie. Všetci ľudia zapojení do evolúcie každodenne darujú svoj najlepší dar pre ľudstvo a pre Novú Éru. Obetavosťou rastie nový Svet. Obetavosťou rastie nové vedomie Zeme.

My Vieme o svojom pôvode, ale čo je to v porovnaní s láskou ku ľudstvu a životu samotnému? Takto každý z nás vzal na seba ľudské telo aby realizoval vo fyzickom svete svoj tvorivý sen o slobodnom a vznešenom Svete. Každý sa stal človekom. Synovia s Dcéry Otca priniesli seba a svoju prácu ako dar tejto Zemi.

Srdce priatelia, srdce do života, prekrásny lúč Zeme nech osvieti každý náš deň. A Srdce Vesmíru, spolu so žiarivým lúčom Vyšších svetov, bude s Nami na ceste ku povzneseniu a uzdraveniu sveta.

Srdce darujme ľudskému životu, biele vedomie prinesme pre Zem a jasné Slnko otvorme celému Vesmíru.

Read Full Post »

Na úpätí Svätých hôr, je zhromaždené veľké vojsko, biele ako sneh, zbroj rytierov je zdobená jasným slnkom a ich odhodlanie a oddanosť je vyňatá z Mysle čistej ako krištáľové jazero, naplnenej túžbou po slávnych skutkoch hrdinstva a evolúcie.

Neublíži im žiadne zlo, pretože Biele Bratstvo im dalo svoje Slovo a priazeň Lásky im dodala prekrásne krídla.

Zišli Bieli Bratia z hôr, ochraňovať ubolenú StredoZem. Úpätie hôr sa transformuje na slávne bojisko v údolí. A na vejúcich zástavách sú jemnou rukou vyšité posvätné slová: „Nová Zem.“

A tichý človek, biely ako neha Nebies, vôjde do života Zeme. O malú chvíľu, beštia mu kňučí pri nohách a šialení vládcovia sa vrhajú do priepastí, pretože neznesú pohľad na jeho jasnú pokojnú tvár.

Prosím, vedzte toto, víťazstvo polnočného kráľa je biednou ilúziou, hoci aj Mára napäl všetky svoje sily. Sväté vojsko jedným hlasom volá: „My sme Tu.“ A toto samotné slovo tvorí zázrak, hneď sa usmievajú ľudia v mestách, lebo cítia, že sa blíži nový čas.

Vo svätej chvíli sa už krížia meče. A Beštia vetrí vo vzduchu svoj blízky koniec.

Všetky evolučné roviny sa spájajú do jedného celku. Prírodné svety, bytosti živlov, bytosti jemných svetov sa družia na záverečný zápas. Evolúcia je predo dvermi, nič nemôže zastaviť jej cestu. Čo bolo predurčené, sa splní.   

A človek je tu, šťastný, že tu môže byť, držať s rukou sväté Ja, strážiť a ochraňovať posvätný kraj Zeme. Chrám človeka je nanovo stavaný, Biela Zem zvíťazí !

Read Full Post »

Premena je súbor okamihov, kedy jeden po druhom, hlboko vo vedomí každého človeka, sa rozvinie kvet, puk ruže. Odtiaľ mnoho symbolov veľkého súznenia a milosrdenstva svetov Otca, Počiatku, Zdroja, odtiaľ mnoho proroctiev, vízií … Každý dostane šancu, každý sa rozhodne.

Puk ruže je najprv malý, nebadateľný, potom sa roztvorí niekoľko lupeňov, napokon sa rozvinie celá ruža vo svojom fraktálnom pravidle. Rast ruže je iniciovaný a podporovaný jemnými vesmírnymi energiami, spolu s pravotočivým slnečným vetrom. Je to analógia ku zmene DNA, odtiaľ sa zmenia najmenšie substancie hmoty, ako ju poznáme v našom trojrozmernom svete, postupujúc po celej stupnici buniek, molekúl, sústav orgánov, krvi, celého fyzického tela.

Zmena sa však týka schopnosti fyzického tela reagovať oveľa citlivejšie na energetické podnety z Vesmíru. Telo sa stane Otvorenou Bránou.

Podľa princípu harmónie, rozvinutá vnútorná ruža sa dotkne vedomia každej bytosti. Sústava telo – vedomie sa navzájom ovplyvňuje, kedy nastáva energetické vyrovnanie možných rozdielov.

Vedomie, ktoré dokáže prijať, na základe súhlasnej frekvencie, vesmírne energetické prúdy (slnečný vietor) zjednotí dva zdanlivo protikladné princípy hmoty a ducha.

Znie to jednoducho, ale aby vedomie bolo schopné prijať vesmírne žiarenie slnka, je predpoklad, že bude súznieť s morálno-etickými pravidlami (kódmi) tejto energie. To predpokladá vysoký stupeň čistoty vedomia.

Preto je daný veľký dôraz na na prácu na vlastných nedostatkoch, spolu s uvedomením neoddeliteľnosti človeka od všetkého živého, jeho zodpovednosť za akúkoľvek myšlienku a následný čin.

Hovorí sa, že osud Zeme je urýchľovaný, aby jednotlivé monády (ľudia) tak isto svojou karmou dospeli k jej možnému ukončeniu.

Udalosti sa pre ľudí zrýchľujú, je toho mnoho, čo treba stihnúť, naučiť sa a karmicky pripraviť na zmenu porozumenia spolupráce hmoty a ducha.

Ruža má svoje miesto v ľudskom srdci. Jej samotná krása je stelesnená do pôvabného tvaru a nadpozemskej vône. Hmota a nadpozemský svet sú v tomto súkvetí spojené. Na úrovni súladu v vnútornou ružou, súladu hmoty a ducha, neexistuje smrť.

V hierarchickom usporiadaní je prvotné vedomie, ktoré následne spolupracuje s hmotou. Fyzické telo je možné odložiť ale vedomiu nemožno násilne ukončiť existenciu.

Preto by mal človek začať chápať bytie ako vesmírne procesy, prejavy vedomia, ktoré rezonujú vo všetkých hierarchických stupňoch súcna, teda aj v trojrozmernej hmote. Hmotu nemožno oddeliť od vesmírneho plánu.

Preto hľadať záchranu len v hmote a v hmotnej sústave je neporozumenie úlohy človeka v tomto čase.

Človek môže zjednotiť hmotu a vesmírneho ducha. Len vtedy nastane čas Dobra, Krásy života, čas Slnečných detí, Bratstva a Spolupatričnosti.

Hľadajme Ružu v každom z nás …

Read Full Post »

Tak veľmi ľúbim Zem. Máme v sebe nekonečné možnosti spolupráce s hmotným svetom. Tak veľmi sa cítim fyzickým telom súčasťou jej tela.

Všetko má duchovný význam, svojou prácou, človek môže zjemňovať hmotu a povyšovať ju sám so sebou na vyššiu evolučnú úroveň.

Platí rovnica: fyzické telo = telo Zeme, obe hmoty sa môžu meniť na jemnejšiu substanciu, pri uplatnení zákona spolupráce : rovný s rovným, v harmónii. Odkrýva sa dávno ukryté, otvárajú sa Svetelné brány z vnútra Zeme.

Toto vedeli niektoré dávne civilizácie, využívajúc tak procesy Zeme k prospechu láskavého Vesmíru, zachovávajúc čistotu a bezpodmienečnosť celého procesu spoluprácou s Vyššími Svetmi.

Predstava je úžasná, zídeme vedomím dolu, na dno, až na samý pokraj Zeme, fyzické telá splynú so Zemou, staneme sa Jedným.

A vtedy sa uvoľníme, necháme svojho jedinečného ducha, presvieteného Srdcom, rozlievať po celej nádobe svojich ľudských tiel.

Krok po kroku, minúta po minúte, zjemňujú sa telá spolu s telom Zeme a celý Svet stúpa nahor.

Každá udalosť v našich životoch uskutočnená v tomto stave, prinesie postup reality sveta každého z nás, nahor.

Pre každého je cesta jedinečná, mnohé zostáva pre druhého tajomstvom.

Požehnaní sú nosiči takéhoto Tajomstva.

V tichu svitania a mlčaní súmraku, osamelí pútnici putujú so sklopeným zrakom. Nenechajme sa však pomýliť, ich zrak v sebe skrýva múdrosť vládcu.

Duch tak robí svoju prácu a kdesi v ďalekých Svetoch sa rozzvučal zvon Harmónie a Súladu.

Pohyb krídla motýľa spôsobil blahodarný monzún v ďalekých Svetoch. Tak sme ovplyvnili sebou Vesmír.

Vznešená úloha pre nás, však ?

Read Full Post »

Tak sme tu, usadili sme a na pokrovci života a prenikáme skutočnosťou krok po kroku, hodinu po hodine. Pohyb vonkajšieho sveta naráža na naše citlivé vnúro, necháva pracovať jemný prístroj organizmu na premene hrubých vibrácií na láskavé, ľudské vlny. A to svetlo preniká závojom prítomnosť a klesá na Zem bielym snehom dobra a optimizmu.           

Príliv času je veľmi prudký, mesiac, akoby dnes zvýšil príťažlivosť, stále nové a nové znamenia, aj v lete vtákov odrazu cítiť symbol zmeny a neobyčajných udalostí. Pojmy ako ľudská šľachetnosť, vznešenosť, súcit vynárajú sa z hĺbok vesmíru, rozprestierajú sa na nás a vedú všetkých k okrúhlemu stolu dávnej rovnosti. Hostina ducha? Spoločnosť druhov a priateľov, nastúpila na púť, karavána sa pohla a púšťou nesie drahocenné dary pre spoločnosť vzájomnosti a pomoci.

Kde sa zídu skupiny ľudí nesúce právomoc lásky, spolu s kahancom krásy? Je miesto v čase, ktoré je priaznivé zmenám a novému? Človek je spätý s prírodou, cez jeho telo vypovedá poklad skrytý v žiarivých hĺbkach Zeme, volajúc po zmene podmienok v nás. Ticho a cnosť, kdesi tu sa tvorí hebký vír, svetelný stĺp.

Kdesi v týchto zemepisných šírkach sa schádzajú veky, tisícky rúk a životov najlepšími myšlienkami zasiali pole pre neobyčajnú úrodu. A my v tichosti, sme prišli až na toto miesto. Spomínate si na pocit cestujúcich, stojacich po úmornej, dlhej ceste pred bránou vytúženého svätého Mesta? Citlivosť sa mieša s posvätnosťou, priateľ jemnejšie vníma priateľa, slávnostná chvíľa znie éterom. Tam, za bránou je  oddych, úľava a bezpečie pre nás všetkých. A my, vnútorne uvoľnení, tichí, rovnáme svoj zdobený šat, pripravujúc sa na ranné otvorenie drahocenných dvier.

Nastávajú podmienky pre uvedenie sŕdc do života. V odľahlých sviežych tôňach pramene vydávajú svoje tajomstvá, prúdy sa sčítavajú a tvoria priezračný potok s riekou. Človek, čo drží v rukách tieto prúdy, využíva podmienky doby na prácu pre dobro a svetlo. Vôňa jari v ňom sa rozširuje ovzduším, nové rastliny otvárajú svoje súkvetia. A pláň Zeme sa mení na pestrofarebné miesto. 

V strede Európy sa pozdvihuje závoj. Akési láskavé ruky, držiac svojich zemských priateľov pod pôvabným vedením, dvíhajú oponu pre poznanie lásky a krásy v živote. Šľachetný ľud vychádza zo svojej tichej minulosti a daruje svojich najlepších ľudí pre chrám planéty. A hrdinské duše pretavujú lúče slnka do každodenného života.

V nás v každom okamžiku nastáva táto chvíľa. Sme svedkami rozhodovania, prepracovania nerovnováhy a naopak necitlivosti k bytiu a hrmotu bubnov vlastníctva. Rozhodnutím, stavia sa v nás povestná hranica zmeny, či prechodu. Čierna, biela, napravo, vľavo, odpovedáme na letmé myšlienky, hľadajúce v priestore odpoveď. Myslením sa skladá mozaika blízkej budúcnosti. Áno, nie, sú naším sprievodcom, uistením a jasnou formulou.

Otázkou je množstvo a kvalita. Prinášame svoj dar a množstvo sa pomaly mení na obsah. Čo rozhoduje pre smädného, pohár, či voda? Tak sa napĺňa púšť života životodarným obsahom. Jednotlivci nájdu seba v kresbe Ducha, vhĺbajú sa do vnútra, objavujú priezračné poklady Zeme a Vesmíru. A obohatení o neobyčajné poznanie, kedy všetko so všetkým súvisí, podajú svojim bratom pomocnú ruku a usmejú sa na svet.         

Stred Európy je nezyčajné miesto. Neopakovateľná atmosféra hôr, hebké listnaté lesy a ukryté malebné stráne. Niečo hlboké v ľuďoch. Akoby sa nositelia toho najlepšieho zišli pred slávnosťou vzájomnosti a súladu.To všetko pripomína dávny čas. V hĺbke človeka vyviera horúci prameň pravdy. A tento vrúcny záprah, vezie ho vpred i keď konečný cval sa skôr podobá na túžobné utíšenie a láskavé pochopenie.

Ak sa niekto pozorne započúva do šumu bytia, uvedomí si šepot neodkladnosti chvíle. Každý svojim dielom, svojim srdcom, prekračuje medze človeka. Koberec s obrazom vesmíru tká sa ľudskými rukami. Pod ľadom emotívnosti sveta, pôsobia tiché pramienky ľudí, ukrytých v obyčajnostiach života. V rodinách, v práci, v samote, ráta sa biele k bielemu, priezračné k priezračnému, kúsok po kúsku menia sa podmienky uskutočnenia. Tak sa každému začína hovoriť biela Duša. Tak sa súčet robí z myšlienok a kvalít obyvateľov. Vtedy nadýchne sa človek a pousiluje sa priniesť to najlepšie. Preto rozhodujú najkrajšie dary pre ostatných.

Naše miesto sa nazýva srdce Zeme. Tu chodili za dávnych čias zasvätení, ešte pred vekmi dýchali atmosféru súladu hmoty, prírody a ducha. A tieto čiastočky zostali v znakoch miesta   a po rokoch rozkvitajú v číre, inšpirujúce myšlienky. Niekto vyňal melódiu z éteru a spieval podmanivú pieseň, niekto si uvedomil svoju hodnotu v spoločenstve a zniesol z hôr hru s tradičnými motívmi prírody, niekto spísal básne o jednotnom duchu, čo spája človeka so Zemou a celým Vesmírom. Boli ľudia, čo v prostom vnímaní kráčali v jednote s duchom zeme a krásou svojej jednoduchosti vnášali poklad do budúcej klenotnice nás všetkých tejto doby.

Ľudskosť je ako vrúcny prameň, podopretá stĺpmi chrámu spoločenstva a neopakovateľnej úlohy človeka v ňom. Videli ste stromy, rovnako sa skláňať pod kĺzajúcim vetrom, alebo vzdúvajúce more rovnakými radami vĺn opierať sa o zlatistý breh pevniny? Všetko má význam v kolektívnom duchu. Sily sa znásobujú a jedinečný jednotlivec, určuje kvalitu a krásu celku. Kto by nechcel byť ozdobou modrého pokrovca Vesmíru, byť hviezdou na blankytnom šiatri oblohy? Tak sa mení hodnota človeka jednoduchými skutkami v mikrokozme života. Veď kto z láskavého, bieleho sveta by neodpovedal na hrdinskosť, čistotu a horúčosť myšlienky človeka, kto by neposlal požehnanie a neodopriteľnú pomoc pre jeho dni? Vznášame sa z každodenných záležitostí do krajov neobyčajnosti a lásky.

Toto miesto je kvetom, lotosom lásky. Ľudského, bezpodmienečného, zahrňujúceho celé spoločenstvo a hierarchiu bytia, liečivý dych pre planétu. Môžeme stáť pevnými nohami v objektívnom pojatí. Môžeme meniť skutočnosť kúzelným prútikom srdca. A neprivlastnené skutky, zahrňujúce všetkých ostatných, stanú sa majákom jedinečnosti krásy človeka a Planéty.

Pre dary, ktoré nám ona odovzdala, pre jej náklonnosť k nám, pochopme veľkosť nás a nájdime seba v labyrinte životov pre túto jedinečnú chvíľu. A spolu s miestom, podmienkami pripravenými pre obnovu dôvery v bytie, môžeme vykročť na svetlú horu porozumenia, vzájomnosti a lásky.

 

 

 

Read Full Post »