Moja polovina

Milujem jednu časť zo Mňa

býva v horách

a píše básne.

Raz za čas,

Moja Polovina

zíde z hôr dolu

a zaspieva ľuďom

prekrásne piesne.

Reklamy

Read Full Post »

Ako sa točia svety

Už dávno sa mi točí hlava

z obyčajnej ľudskej práce.

Dnes ráno prišla pani, čo upratuje,

prehýbala sa pod svojou čistou prácou,

túžiac vykonať všetko najlepšie,

pociťoval som Jej službu.

A otvoril sa kvet

a na moment sa roztočili svety ….

Read Full Post »

Zo všetkého najradšej

Zo všetkého najradšej

mám Teba moja Milá,

výlety do Zeme-Nezeme,

teplé mlieko z hlineného pohára,

ľúbeznosť kvetov v okne,

voňavé šaty,

tajomstvá a záhyby tvojej krajiny.

Zem bude mlčať,

More vyplaví všetky túžby

a zostane len Jedna.

Milovaná a Ja.

Read Full Post »

Odkiaľ som

Som z jednoduchého ale krásneho sveta.

Odkrajujem z chleba,

až zostáva mäkká striedka.

Tvrdosť zvykne ťažiť srdce,

tak túžim po jadre vecí ….

A vôňa striedky sa šíri domovom.

Ľúbim nachádzanie stola, na ktorý sa rozložím,

a ponúknem svoj najlepší kúsok.

Chlieb je od vekov určený pre blízkych,

ako ten, kto daruje,

a zabudol, komu odovzdal pred chvíľou.

Read Full Post »

Ak mám túžiť

Ak mám túžiť,

tak potom po splynutí

s Nehou.

Nepremýšľať ,

ale uvedomiť si Ju.

Kde sú všetky túžby sveta,

oproti šťastiu vnútorného naplnenia.

Škovránok mlčí pred svojimi mláďatami,

lebo len ten sa dozvie,

kto túži vyletieť.

 

Medzi letcami,

jedno vtáča je nádherné,

naplnenie za súcit,

pre krásu sveta

nevinne vymenilo,

a s týmto Darom,

milujúc celým srdcom všetko,

čo má krídla i nohy

láskou,

našlo na Zemi i Úplnosť.

 

Read Full Post »

Minulosť, Prítomnosť a Budúcnosť I.

Ríša vzala krutú skazu,

biele rúcha rozstrapkal čas,

na poliach hrala sa minulosti sláva

i tak však voňala tráva …

A vôňa predkov miešala sa s vetrom, prísľubom,

čo niesol sa so spiacou pannou – mladosťou,

keď vznášala sa krajinami,

spiaca i slobodná,

púťou storočí závojom ukrývajúc ozdobenú skrinku,

svoje posvätné ovocie národu,

keď dozrievalo obilie …

Klasy prenádherné,

držiace hrdo zlatú hlavu,

i pokorne sa ukláňajúc,

Kráľovnej Matke,

Vesne žiarivej v ľaliovom rúchu,

vstupujú do tiel,

aká krása … duša zhmotňuje telo,

na príklad Kráľovnej,

nádherní ľudia duchom dotýkajú sa Zeme.

Roztrúsení po krajine,

nik o nich nevie, Zem ich tuší,

vedia o sebe,

hlbokým nádychom nozdrami,

ich čírosť prijatia srdcom rozširujú

prirodzeným žiarením,

bleskom svetla a pierkom jemnej nehy,

žijúc okamžikom hlbokej ľudskej chvíle.

Krása sa vtelila,

ukončuje sa cyklus,

kvety Kráľovnej usadené sú v záhonoch,

v záhrade, čo Krajinou sa nazýva,

fyzickým čriepkom džbánu dávnej Zeme,

opakovať sa však nepatrí,

nová čaša hnetie sa piesňou Rána,

tri vlasy deda Vševeda,

Slncový Kôň,

Tri prúty spojili sa,

Tri Sudičky,

Tri Sily,

Jednotný človek, duša ľúbezného národa.

Nikdy nezažila Zem,

takýchto hrdinov, cválajúce šíky,

Sväté Pluky,

cnostní rytieri a múdre kňažné,

kto by povedal,

že srdce sa natoľko rozvinie,

že Bohovia poklonia sa svetu.

Slávna chvíľa mieša sa v srdci,

to neobyčajné prúdy lejú na Zem cnosť

a Kráľovná rozšírila svoj háv,

Múdrosťou chráni svoje deti.

A sestra Duchovnosť sa z chrámov

neohliadnuc sa dozadu,

presťahovala zo skrytých záhad

do kvetníc ľudských záhrad.

Read Full Post »

Krása

Medzi nadpozemskými krásami,
medzi kvetmi a stromami,
nedotýkajúc sa,
akoby nesúhlasiac s tak ľúbezným stvorením,
blízko pri oblakoch,
vykračuje si duša človeka.

Neodvažuje sa toho všetkého dotknúť,
nesúc v sebe plamienok nehy,
ako môže jasať,
bez svojho spolu-druha tela,
keby len ty Krása,
zniesla si sa do údolia medzi ľudí.

S dušou je všetko v poriadku,
vidí do diaľky,
v najzákladnejšom pravidle,
k čomu je rieka,
keď nemá svojich radostných plavcov.

Read Full Post »