Dám ti moje slovo.
Moje slovo sa podobá na srdce.
Má podobu srdca a vyžaruje z neho Krása.
Pri všetkých jeho cestách,
je Slnkom a snom o Prekrásne,
teplom rozohriateho kozuba,
horúci chlieb a letný voňavý med.
Moje slovo je prísľubom Nehy a Krásy.
Kategória: básne
Moja polovina
Milujem jednu časť zo Mňa
býva v horách
a píše básne.
Raz za čas,
Moja Polovina
zíde z hôr dolu
a zaspieva ľuďom
prekrásne piesne.
Ako sa točia svety
Už dávno sa mi točí hlava
z obyčajnej ľudskej práce.
Dnes ráno prišla pani, čo upratuje,
prehýbala sa pod svojou čistou prácou,
túžiac vykonať všetko najlepšie,
pociťoval som Jej službu.
A otvoril sa kvet
a na moment sa roztočili svety ….
Zo všetkého najradšej
Odkiaľ som
Som z jednoduchého ale krásneho sveta.
Odkrajujem z chleba,
až zostáva mäkká striedka.
Tvrdosť zvykne ťažiť srdce,
tak túžim po jadre vecí ….
A vôňa striedky sa šíri domovom.
Ľúbim nachádzanie stola, na ktorý sa rozložím,
a ponúknem svoj najlepší kúsok.
Chlieb je od vekov určený pre blízkych,
ako ten, kto daruje,
a zabudol, komu odovzdal pred chvíľou.
Ak mám túžiť

Minulosť, Prítomnosť a Budúcnosť I.
Krása
Medzi nadpozemskými krásami,
medzi kvetmi a stromami,
nedotýkajúc sa,
akoby nesúhlasiac s tak ľúbezným stvorením,
blízko pri oblakoch,
vykračuje si duša človeka.
Neodvažuje sa toho všetkého dotknúť,
nesúc v sebe plamienok nehy,
ako môže jasať,
bez svojho spolu-druha tela,
keby len ty Krása,
zniesla si sa do údolia medzi ľudí.
S dušou je všetko v poriadku,
vidí do diaľky,
v najzákladnejšom pravidle,
k čomu je rieka,
keď nemá svojich radostných plavcov.
Pokora
Dúha
Nad poliami, v diaľke,
položila ruka jesennej oblohy,
žiarivú dúhu.
Okná plné hlávok sa usmiali,
ich rýchly dych hmlil sklá
a rúčky znovu a znovu usilovne odhaľovali cestu,
v detskej živej túžbe,
uvidieť svoj krásny chodníček,
dúhu v diaľke na horizonte.
Telo Starčeka
Nad všetkými tôňami a vrchmi,
nad všetkým hybom sveta a jeho krásami,
nakláňa sa telo Starčeka.
A dole,
v chalúpke, večer, keď okno svieti,
mútia maslo starej vône,
v kľude a mieru plnej chvíli,
šepkajú o vráskavom dobrosrdečnom čase,
ľudia pletú košík,
pre zajtrajšie nové ráno.
Dnes ráno
Dnes ráno som sa prebudil,
a uvedomil som si, že patrím k Tebe.
Preto som uchopil struny gitary,
a stvoril som Hudbu.
Dnes ráno som opäť zaspal,
a zabudol som, že patrím k Tebe.
Dieťa Zeme
Žena a Muž,
blížia sa k sebe,
ranka a moc,
ako veľmi blízko sú k náhode,
avšak jasne cítiac,
svoje miesto,
v mystériu Lásky,
dohodli sa podeliť s Jedným,
okrúhlym,
bielym,
čistým stolom.
Chlieb je rozdelený,
dva krajce
spojené v jedno,
nad švitorením pevcov,
živí sa ním
ich čarovné dieťa,
myšlienka
o láskavej, hravej Zemi.
Môj milý priateľ
Môj milý, múdry priateľ,
čo sedíš so mnou,
v mojom odpočívaní,
kráčaš vedľa mňa, popri potoku
mojej túžby,
ísť z dnešku, do zajtrajška,
a skúsenosti mi schvaľuješ, ako dobrý priateľ:
„Len choď, neboj sa“,
tri krát vravím,
áno, pôjdem,
hoci bolesť preniká telom,
učím sa zodvihnúť zo zeme,
sám, v omyle nájsť poučenie,
kamienok,
pre stavbu nežného obydlia.
Môj milý múdry priateľ,
tak ako zapadá slnko,
navrátim sa i ja,
ku predzvesti ešte väčšieho ticha,
cez tmu očakávajúc,
byť si istý svitaním,
byť nadšený tvojim svetlom,
chápať jemný rytmus,
ako poriadok vecí,
počuť spev ranných vtákov,
ako ja, jemné stvorenie,
ohlasujúce príchod,
neobyčajne krásneho rána.
Môj milý priateľ,
som šťastný,
keď mlčiac, napĺňam čašu tvojho ticha,
slovami, ktoré si ty sám nevyslovil,
počas myriád vekov,
navzájom sa napĺňajúc,
obmenami toho istého slova:
blízkosť,
neha,
spolu,
práve tu,
nachádzame krásu dvoch vesmírov,
nesmierneho a malého,
more a prameň,
sú spoločné vodou,
zhovárajú sa,
o láskavom Domove.
Prebuď sa prosím
Prosím, prebuď sa moja zem,
moja prekrásna zem,
krajina,
čo máš odsnívané v kráse svojich detí,
ľudí,
rytmus každodenne vydávajúc,
hudbou podľa bzukotu včiel,
ráno letiacich pre tvoj nektár,
liečivý pre ranky, v rozpuku,
novej blízkosti a svetla,
nehy a ľudskosti,
oddávna,
sme v spojení s Tebou,
vo vnútri nesieme Tvoje,
ráno, prebuď sa prosím,
a s Tebou my otvoríme oči,
zjednotiac zmysel,
bytia s tlkotom tvojho,
vnútra,
srdce, horúce a nežné,
gejzíry, pramienky, rieky,
živly,
stretnú sa,
v nás, a v pozemskom,
priezračnom, tichom človeku.
Prosím prebuď sa moja zem.