… v náznakoch o kráse
|
S |
edeli sme hore na pláni, takže pod nami bolo vidieť nekonečné lesy a rieku, čo sa kľukatila za obzor. Vtedy Učiteľ vstal a povedal:
„Načo zakladať Vatru na bezpečných brehoch riek a potokov. Riečni ľudia sa nenechajú dlho vyrušovať Ohňom a zahasia Ho.
Správa pre smelých: Túlal som sa po pustých, hlbokých lesoch a zapaľoval som Suché Stromy, aby Oheň videli čo najďalej…“
|
V |
yletel vtáčik z klietky a zaspieval radostným hlasom:
„Aj milovaná klietka zostáva vždy klietkou. A moja duša je ako orol, čo sa túži povzniesť k oblohe. Avšak orol sa rád vráti ku klietke a prehovorí k nej: Milovaná klietka, staň sa vtáčikom a poleť so mnou.“
|
V |
tedy človek zastal a pozrel na oblohu. A uvidel kŕdeľ divých husí, ktoré ako vyrovnaný šík leteli k horizontu. Po čase sa prvá hus odklonila sa od hrotu Šípu a zaradila sa za poslednou, už nenamáhajúc toľko krídla, letela v kŕdli domov. A každá z nich, čo prišla na hrot prenechala svoje miesto ďalšej. Takto bola sila Šípu zachovaná. Potom človek uprel zrak ešte vyššie, na nebo, povzdychol si a povedal: „Kiež by ľudia boli ako vtáci na oblohe.“
|
B |
ol raz jeden bohatý kráľ. A dostal ako dar dve truhlice.
Tradícia vravela, že ktorú z nich si vyberie,
tá bude znakom jeho života. Otvoril a uvidel.
V truhlici bol nápis „Miluj.“
Rozhneval sa, odhodil ju a otvoril druhú.
Bola prázdna.
