Feeds:
Články
Komentáre

Archive for október, 2008

Prosba Alchymova

Planéte chýba srdce.

Pomôžte jej!

Krása, Umenie, Cnosti.

Reklamy

Read Full Post »

Mladý muž silného tela, oslabený hladom, sedel na čiastke ulice pre chodcov a napínal ruku ku všetkým, ktorí ho míňali, žobral a opakoval smutnú pieseň jeho prehry v živote, zatiaľ čo trpel hladom a ponížením.

Keď nadišla noc, jeho pery a jazyk vyprahli a jeho ruka bola stále prázdna, tak ako jeho žalúdok. Zodvihol sa a vyšiel von z mesta, kde si sadol pod strom a horko zaplakal. Potom zdvihol zmätené oči k nebu a kým hlad pohlcoval jeho vnútro, povedal: „Ó Pane, išiel som k bohatému mužovi a žiadal o zamestnanie, ale on sa od mňa odvrátil kvôli mojej úbohosti; klopal som na dvere školy, ale bolo mi zabránené útechy, pretože mám prázdne ruky; hľadal som akékoľvek povolanie, ktoré by mi dalo chlieb, ale všetko bez osohu. V zúfalstve som prosil o almužny, avšak Tvoji ctitelia ma uvideli a povedali: „Je silný a lenivý, nemal by žobrať.“

„Ó Pane, je Tvojou vôľou, že som sa zrodil svojej matke a teraz ma zem núka k Tebe späť, ešte pred ozajstným koncom.“

Jeho výraz sa potom zmenil. Vstal a oči sa mu v tej chvíli leskli rozhodnosťou. Z konára stromu zhotovil hrubú a ťažkú palicu a kričiac ju namieril smerom k mestu: „Prosil som o chlieb všetkou silou svojho hlasu a bol som odmietnutý. Teraz ho nadobudnem silou svojich rúk! Prosil som o chlieb v mene milosrdenstva a lásky, ale ľudia o mňa nedbali. Vezmem si ho teraz v mene zla!“

Míňajúce roky urobili z mladíka zlodeja, vraha a ničiteľa duší; odstránil všetkých, ktorí sa mu postavili, nazhromaždil bájne bohatstvo, s ktorým zvíťazil nad tými, čo majú moc. Bol obdivovaný spoločníkmi, nenávidený inými zlodejmi a obávaný pre dav.

Jeho bohatstvo a falošné postavenie prevládlo nad Emirom, aby ho ustanovilo námestníkom v tom meste – žalostné  dianie, vykonané nemúdrymi guvernérmi. Zlodeji boli potom legalizovaní; útlak bol podporovaný autoritou; potlačovanie biednych sa stalo samozrejmosťou; zástupy sa podlizovali a velebili.

Takto prvý dotyk ľudského sebectva robí zločincov z prostých, vrahov, so synov mieru; takto ranný žiaľ ľudského pokolenia rastie a udiera späť na ľudstvo tisícnásobne!

A Criminal – Kahlil Gibran

 

 

Read Full Post »

Boh oddelil od Seba dušu a zaodel ju do krásy. Zahrnul ju všetkým požehnaním pôvabnosti a láskavosti. Nato jej podal pohár šťastia a povedal:

 „Napi sa z tohto pohára, až keď zabudneš na minulosť a budúcnosť, pretože šťastie nie je ničím iným, len prítomným okamžikom.“ A tiež jej dal pohár žiaľu a povedal:

„ Pi z tohto pohára a porozumieš významu pominuteľných chvíľ radosti života, pretože žiaľ je vždy  hojnejší.“

A Boh jej zveril lásku, ktorá ju navždy opustí s jej prvým povzdychom po pozemskom uspokojení a ľúbeznosť, ktorá zmizne s prvým uvedomením si lichôtky.

A dal jej múdrosť z nebies, aby ju viedla všetkými správnymi cestami, vložil do hĺbky jej srdca oko, ktoré vidí neviditeľné a stvoril v nej príťažlivosť a dobro ku všetkým veciam. Obliekol ju do odevu nádejí, upradeným anjelmi neba z hybnej sily dúhy. A opláštil ju tieňom zneistenia, ktorý je úsvitom života a svetla.

Potom vzal Boh stravujúci oheň z pece hnevu a vysušujúci vietor z púšte nevedomosti, ostro bodajúce piesky z brehu sebectva a drsnú zem spod stôp vekov, všetky ich zmiešal a stvárnil Človeka. Dal mu nevidomú silu, ktorá žiadostí a vťahuje ho do šialenstva, ktorá sa vyčerpá až po uspokojení túžby a umiestnil do neho život, ktorý je prízrakom smrti.

A Boh sa zasmial a zaplakal. Pocítil ohromnú lásku

a súcit pre Človeka a ukryl ho pod svoje vedenie.

 

Creation – Kahlil Gibran

Read Full Post »