Posted in rabindranáth thákur - preklady on 27. júla 2008| 2 komentáre »
Ten Veľký prichádza,
posielajúc chvenia cez prach zeme.
Na nebesiach zvučia trubači,
vo svete ľudí bubny víťazstva počuť znieť,
nastala hodina Veľkého Narodenia,
brány Nočnej pevnosti
rútia sa v prach –
na korune zobúdzajúceho rána,
hlási uistenie nového života:
„Nebojte sa.“
Obrovské nebesá slávnostne znejú víťazstva aleluja,
pre príchod Veľkého Človeka.
Posted in rabindranáth thákur - preklady on 27. júla 2008| Leave a Comment »
Budujem svoje vedomie, všetko sám,
každou chvíľou hodnotnejším pre úlohy pred mnou,
kto vie, kedy budem môcť prehlásiť celým svojim srdcom:
„Dosiahol som svoju Realizáciu,
poďte všetci, nasledujte ma,
majster vás volá, všetkých,
nech môj život vzbudí nový život vo vás všetkých,
a takto moja krajina sa prebudí …
Posted in články a úvahy on 25. júla 2008| Leave a Comment »
Mladosť, nadšenie, objavovanie, tvorivosť, sebaurčenie, nové myšlienky, vnímanie ideálu, statočnosť, obetavosť, súcit, pochopenie, súlad, vnímavosť, úsmev, krása okamžiku, vznešenosť, spolupráca, bratstvo, odvaha, cit pre pravdu, oddanosť, hrdinstvo, evolúcia …
Šípy sa teraz vystreľujú nositeľmi krásneho života. Zem sa spája s ďalekými svetmi cez luk ľudského srdca …
Posted in chalíl džibrán - preklady on 25. júla 2008| Leave a Comment »
Noc poklesla nad severným Libanonom a sneh, pokrýval dediny obklopené Údolím Kadiš a dával poliam a pláňam vzhľad veľkého listu pergamenu, na ktorom rozvášnená Príroda zaznamenávala svoje mnohé skutky. Ľudia prichádzali z ulíc do domovov, zatiaľ čo ticho pohltilo tmu.
V osamotenom dome blízko dediny žila žena, ktorá sedela pri ohnisku, priadla vlnu a pri jej boku bolo jej jediné dieťa, pozerajúce uprene raz na oheň a potom na svoju matku.
Desivý rev hrom zatriasol domom a malý chlapec sa zachvel strachom. Prehodil ramená okolo svojej matky, hľadajúc ochranu pred Prírodou v jej náklonnosti. Ona ho privinula k prsiam a pobozkala, potom ho položila do lona a povedala:
„Neboj sa syn môj, pretože Príroda len zrovnáva svoju veľkú moc s ľudskou krehkosťou. Za padajúcim snehom, ťažkými oblakmi a vanúcim vetrom je Najvyššie Bytie a Ono pozná potreby Zeme, pretože Ono ju utvorilo; a Ono pozerá na slabých s milosrdnými očami.“
„Buď smelý môj chlapec. Príroda sa usmieva na Jar, smeje v Lete, zíva na Jeseň, ale teraz plače; a svojimi slzami zavlažuje život ukrytý pod zemou.“
„Spi moje drahé dieťa, tvoj otec nás pozoruje z Večnosti. Sneh a hrom nás v tejto chvíli prinášajú k nemu bližšie.“
„Spi môj milovaný, pretože biela prikrývka, ktorá nám spôsobuje chlad, udržuje semienka v teple a keď príde Nisan, tieto akoby bojachtivé veci zrodia krásne kvety.“
„Takto moje dieťa, človek môže pozbierať lásku až po smutnom a odhaľujúcom oddelení, horkej trpezlivosti a zúfalej ťažkosti. Spi môj malý chlapec, sladké sny nájdu tvoju dušu, ktorá sa nebojí desivej tmy a štípajúceho mrazu.“
Malý chlapec pozrel na svoju matku očami naplnenými spánkom a povedal: „ Mama, moje oči sú ťažké, ale nemôžem zaspať bez svojej modlitby.“
Žena pozrela na jeho anjelskú tvár, jej zrak sa rozmazal za zahmlenými očami a odpovedala: „ Opakuj so mnou, môj chlapec – Bože, zmiluj sa nad úbohými a ochráň ich od zimy, zohrej ich chabo oblečené telá Tvojimi milosrdnými rukami, vzhliadni na siroty, ktoré spia v biednych domoch, trpiace hladom a chladom. Vypočuj, ó Pane, volanie vdov, ktoré sú bezmocné a chvejú sa strachom o svojich maličkých. Otvor, ó Pane, srdcia všetkých ľudí, aby mohli vidieť biedu úbohých. Maj zmilovanie nad trpiacimi, ktorí klopú na dvere a veď pútnikov ku teplým miestam. Postaraj sa, ó Pane, o malé vtáčiky, ochráň stromy a polia pred hnevom búrky, pretože ty vládneš milosrdne a plný lásky.“
Keď Spánok pojal chlapcovho ducha, matka ho položila na lôžko a pobozkala jeho oči trasúcimi sa perami. Potom sa vrátila ku ohnisku, sadla si a tkala vlnu pre jeho odev.
Posted in chalíl džibrán - preklady on 21. júla 2008| 4 komentáre »
Búrka utíchla, potom, čo prehýbala konáre stromov a skláňala sa ťažko ponad obilie v poliach. Hviezdy sa javili ako rozbité zbytky bleskov; avšak teraz nad všetkým zavládlo ticho, akoby boj Prírody nebol nikdy zápolený.
V tej hodine vstúpila do svojej izbietky mladá žena a kľakla si pri svojom lôžku horko vzlykajúc. Jej srdce plápolalo mukami, no nakoniec, dokázala pootvoriť pery a prehovoriť: „Ó Pane, priveď ho bezpečne ku mne domov. Už som vyčerpala svoje slzy a už nemôžem ponúknuť žiadnu naviac, ó Pane, plný lásky a milosti. Moja trpezlivosť sa už minula a nešťastie hľadá moje srdce do svojho vlastníctva. Zachráň ho, ó Pane, z oceľových pazúrov Vojny; osloboď ho od nemilosrdnej Smrti, pretože on je slabý, ovládaný silným. Ó Pane, zachráň môjho milovaného, ktorý je Tvojim vlastným synom, od nepriateľa, ktorý je Tvojim nepriateľom. Ochráň ho od násilnej cesty ku dverám Smrti; nech ma môže uvidieť, alebo príď a vezmi ma k nemu.“
Vtedy ticho vstúpil mladý muž. Jeho hlava bola obviazaná látkou, nasiaknutou unikajúcim životom.
Priblížil sa k nej s pozdravom sĺz a úsmevu, potom vzal jej ruku a položil na ňu svoje horiace pery. A s hlasom, ktorý svedčil o minulom žiali, o radosti stretnutia a o neistote jej konania prehovoril: „Neboj sa ma, pretože som myšlienkou tvojej radosti. Raduj sa, pretože Mier ma priniesol späť bezpečne k tebe a ľudskosť navrátila to, čo sa nenásytnosť pokúšala od nás vziať. Nesmúť, ale smej sa, moja milovaná. Nebuď zmätená, pretože Láska má moc, ktorá rozptýli Smrť; kúzlo, ktoré premôže nepriateľa. Som tvoj. Nepovažuj ma za prízrak, vystupujúci z Domu Smrti, aby navštívil tvoj Dom Krásy.“
„Neľakaj sa, pretože ja som teraz Pravdou, ušetrenou od mečov a ohňa, aby ľuďom odhalila víťazstvo Lásky nad Vojnou. Som Slovo vyslovujúce predhovor ku hre šťastia a mieru.“
Potom mladý muž zostal bez slov a jeho slzy hovorili jazykom srdca; a anjeli Radosti sa vznášali nad tým obydlím a dve srdcia znovu nastolili jedinosť, ktorá bola od nich odňatá.
Na úsvite dvojica stála uprostred poľa pozorujúc krásu Prírody zranenej búrkou. Po hlbokom a upokojujúcom tichu, vojak pozrel na východ a povedal svojej milovanej:
„Pozri na tmu, dávajúcu zrod Slnku.“
Posted in bájky on 15. júla 2008| Leave a Comment »
|
V |
yletel vtáčik z klietky a zaspieval radostným hlasom:
„Aj milovaná klietka zostáva vždy klietkou. A moja duša je ako orol, čo sa túži povzniesť k oblohe. Avšak orol sa rád vráti ku klietke a prehovorí k nej: Milovaná klietka, staň sa vtáčikom a poleť so mnou.“
Posted in bájky on 11. júla 2008| Leave a Comment »
|
V |
tedy človek zastal a pozrel na oblohu. A uvidel kŕdeľ divých husí, ktoré ako vyrovnaný šík leteli k horizontu. Po čase sa prvá hus odklonila sa od hrotu Šípu a zaradila sa za poslednou, už nenamáhajúc toľko krídla, letela v kŕdli domov. A každá z nich, čo prišla na hrot prenechala svoje miesto ďalšej. Takto bola sila Šípu zachovaná. Potom človek uprel zrak ešte vyššie, na nebo, povzdychol si a povedal: „Kiež by ľudia boli ako vtáci na oblohe.“
