Tak sme tu, usadili sme a na pokrovci života a prenikáme skutočnosťou krok po kroku, hodinu po hodine. Pohyb vonkajšieho sveta naráža na naše citlivé vnúro, necháva pracovať jemný prístroj organizmu na premene hrubých vibrácií na láskavé, ľudské vlny. A to svetlo preniká závojom prítomnosť a klesá na Zem bielym snehom dobra a optimizmu.
Príliv času je veľmi prudký, mesiac, akoby dnes zvýšil príťažlivosť, stále nové a nové znamenia, aj v lete vtákov odrazu cítiť symbol zmeny a neobyčajných udalostí. Pojmy ako ľudská šľachetnosť, vznešenosť, súcit vynárajú sa z hĺbok vesmíru, rozprestierajú sa na nás a vedú všetkých k okrúhlemu stolu dávnej rovnosti. Hostina ducha? Spoločnosť druhov a priateľov, nastúpila na púť, karavána sa pohla a púšťou nesie drahocenné dary pre spoločnosť vzájomnosti a pomoci.
Kde sa zídu skupiny ľudí nesúce právomoc lásky, spolu s kahancom krásy? Je miesto v čase, ktoré je priaznivé zmenám a novému? Človek je spätý s prírodou, cez jeho telo vypovedá poklad skrytý v žiarivých hĺbkach Zeme, volajúc po zmene podmienok v nás. Ticho a cnosť, kdesi tu sa tvorí hebký vír, svetelný stĺp.
Kdesi v týchto zemepisných šírkach sa schádzajú veky, tisícky rúk a životov najlepšími myšlienkami zasiali pole pre neobyčajnú úrodu. A my v tichosti, sme prišli až na toto miesto. Spomínate si na pocit cestujúcich, stojacich po úmornej, dlhej ceste pred bránou vytúženého svätého Mesta? Citlivosť sa mieša s posvätnosťou, priateľ jemnejšie vníma priateľa, slávnostná chvíľa znie éterom. Tam, za bránou je oddych, úľava a bezpečie pre nás všetkých. A my, vnútorne uvoľnení, tichí, rovnáme svoj zdobený šat, pripravujúc sa na ranné otvorenie drahocenných dvier.
Nastávajú podmienky pre uvedenie sŕdc do života. V odľahlých sviežych tôňach pramene vydávajú svoje tajomstvá, prúdy sa sčítavajú a tvoria priezračný potok s riekou. Človek, čo drží v rukách tieto prúdy, využíva podmienky doby na prácu pre dobro a svetlo. Vôňa jari v ňom sa rozširuje ovzduším, nové rastliny otvárajú svoje súkvetia. A pláň Zeme sa mení na pestrofarebné miesto.
V strede Európy sa pozdvihuje závoj. Akési láskavé ruky, držiac svojich zemských priateľov pod pôvabným vedením, dvíhajú oponu pre poznanie lásky a krásy v živote. Šľachetný ľud vychádza zo svojej tichej minulosti a daruje svojich najlepších ľudí pre chrám planéty. A hrdinské duše pretavujú lúče slnka do každodenného života.
V nás v každom okamžiku nastáva táto chvíľa. Sme svedkami rozhodovania, prepracovania nerovnováhy a naopak necitlivosti k bytiu a hrmotu bubnov vlastníctva. Rozhodnutím, stavia sa v nás povestná hranica zmeny, či prechodu. Čierna, biela, napravo, vľavo, odpovedáme na letmé myšlienky, hľadajúce v priestore odpoveď. Myslením sa skladá mozaika blízkej budúcnosti. Áno, nie, sú naším sprievodcom, uistením a jasnou formulou.
Otázkou je množstvo a kvalita. Prinášame svoj dar a množstvo sa pomaly mení na obsah. Čo rozhoduje pre smädného, pohár, či voda? Tak sa napĺňa púšť života životodarným obsahom. Jednotlivci nájdu seba v kresbe Ducha, vhĺbajú sa do vnútra, objavujú priezračné poklady Zeme a Vesmíru. A obohatení o neobyčajné poznanie, kedy všetko so všetkým súvisí, podajú svojim bratom pomocnú ruku a usmejú sa na svet.
Stred Európy je nezyčajné miesto. Neopakovateľná atmosféra hôr, hebké listnaté lesy a ukryté malebné stráne. Niečo hlboké v ľuďoch. Akoby sa nositelia toho najlepšieho zišli pred slávnosťou vzájomnosti a súladu.To všetko pripomína dávny čas. V hĺbke človeka vyviera horúci prameň pravdy. A tento vrúcny záprah, vezie ho vpred i keď konečný cval sa skôr podobá na túžobné utíšenie a láskavé pochopenie.
Ak sa niekto pozorne započúva do šumu bytia, uvedomí si šepot neodkladnosti chvíle. Každý svojim dielom, svojim srdcom, prekračuje medze človeka. Koberec s obrazom vesmíru tká sa ľudskými rukami. Pod ľadom emotívnosti sveta, pôsobia tiché pramienky ľudí, ukrytých v obyčajnostiach života. V rodinách, v práci, v samote, ráta sa biele k bielemu, priezračné k priezračnému, kúsok po kúsku menia sa podmienky uskutočnenia. Tak sa každému začína hovoriť biela Duša. Tak sa súčet robí z myšlienok a kvalít obyvateľov. Vtedy nadýchne sa človek a pousiluje sa priniesť to najlepšie. Preto rozhodujú najkrajšie dary pre ostatných.
Naše miesto sa nazýva srdce Zeme. Tu chodili za dávnych čias zasvätení, ešte pred vekmi dýchali atmosféru súladu hmoty, prírody a ducha. A tieto čiastočky zostali v znakoch miesta a po rokoch rozkvitajú v číre, inšpirujúce myšlienky. Niekto vyňal melódiu z éteru a spieval podmanivú pieseň, niekto si uvedomil svoju hodnotu v spoločenstve a zniesol z hôr hru s tradičnými motívmi prírody, niekto spísal básne o jednotnom duchu, čo spája človeka so Zemou a celým Vesmírom. Boli ľudia, čo v prostom vnímaní kráčali v jednote s duchom zeme a krásou svojej jednoduchosti vnášali poklad do budúcej klenotnice nás všetkých tejto doby.
Ľudskosť je ako vrúcny prameň, podopretá stĺpmi chrámu spoločenstva a neopakovateľnej úlohy človeka v ňom. Videli ste stromy, rovnako sa skláňať pod kĺzajúcim vetrom, alebo vzdúvajúce more rovnakými radami vĺn opierať sa o zlatistý breh pevniny? Všetko má význam v kolektívnom duchu. Sily sa znásobujú a jedinečný jednotlivec, určuje kvalitu a krásu celku. Kto by nechcel byť ozdobou modrého pokrovca Vesmíru, byť hviezdou na blankytnom šiatri oblohy? Tak sa mení hodnota človeka jednoduchými skutkami v mikrokozme života. Veď kto z láskavého, bieleho sveta by neodpovedal na hrdinskosť, čistotu a horúčosť myšlienky človeka, kto by neposlal požehnanie a neodopriteľnú pomoc pre jeho dni? Vznášame sa z každodenných záležitostí do krajov neobyčajnosti a lásky.
Toto miesto je kvetom, lotosom lásky. Ľudského, bezpodmienečného, zahrňujúceho celé spoločenstvo a hierarchiu bytia, liečivý dych pre planétu. Môžeme stáť pevnými nohami v objektívnom pojatí. Môžeme meniť skutočnosť kúzelným prútikom srdca. A neprivlastnené skutky, zahrňujúce všetkých ostatných, stanú sa majákom jedinečnosti krásy človeka a Planéty.
Pre dary, ktoré nám ona odovzdala, pre jej náklonnosť k nám, pochopme veľkosť nás a nájdime seba v labyrinte životov pre túto jedinečnú chvíľu. A spolu s miestom, podmienkami pripravenými pre obnovu dôvery v bytie, môžeme vykročť na svetlú horu porozumenia, vzájomnosti a lásky.
ná.zna.ky 